Ročník 2016‎ > ‎2. číslo‎ > ‎

Európa spoločne proti islamizácii

Emil Páleš


 Prihováram sa, ani nie tak proti islamu ako za to, aby bývalý kresťanský západ znovu našiel svoje dobré korene a

mravnú silu. Skutočná cesta do budúcnosti vedie iba tadiaľ, kde sme za niečo; byť proti niečomu spojí ľudí  vždy len dočasne a

nakoniec prinesie viac zničeného než vytvoreného. Tento

jemný rozdiel je podstatný.

 Našim najväčším problémom je to, že nemáme pozitívnu víziu – žiadnu identitu, čo by nás spojila. Spoločný cieľ je ako imunita sociálneho organizmu, vďaka ktorej nepodlieha všemožným vonkajším vplyvom. Rím padol preto, lebo vnútorne zoslabol, a nie preto, že barbari zosilneli. Duchovne silné civilizácie dokážu absorbovať migrácie, pretože vedia, kým sú, a prisťahovalci k nim majú rešpekt. Tak sme my východoeurópania migrovali na západ s obdivom a vôľou osvojiť si mravy tej krajiny, čo nás láskavo prijala.  

 Za nežnej revolúcie sme boli len proti niečomu; a preto sme

sa v priebehu jednej generácie ocitli v hospodárskej i novej myšlienkovej totalite. Rodí sa tu akási ľavicovo-liberálno-zeleno-ľudskoprávna totalita, ktorá z pseudo-humanitárnych hesiel urobila obušky na umlčiavanie múdrych ľudí. Takzvaní  antifašisti sú dnes najväčšou príčinou radikalizácie a vzostupu neonacistických strán v Európe. Pretože nám v mene falošnej ľudskosti vnucujú nespravodlivosť, ktorá musí vyvolať hnev. Feministky ospravedlňujú znásilňovanie žien v Kolíne. Dženderoví aktivisti zakazujú kritizovať islam, kde za homosexualitu je trest smrti. Z týchto paradoxov začína byť zjavné aj obyčajnému človeku, že tu vôbec nejde o ochranu menšín. Menšiny sú len zneužívané ako proklamatívne obete, v mene ktorých si osvojujú moc tí, čo sa vydávajú za ich ochrancov.

 Dvadsať rokov hovorím tejto strane: neklamte, nezamlčujte nepríjemné štatistiky o rôznych menšinách, lebo ľudia sa raz o to viac nahnevajú a dopadne to na hlavy týchto menšín paušálne, bez rozlišovania jednotlivcov. Teraz chcem povedať aj druhej strane: nezbierajme selektívne negatívne  informácie na islam ani na nikoho iného, aby sme nepadli do druhého extrému. Hľadajme jednoducho pravdu a celú pravdu, lebo pravda je jediný liek.

 Keby sme naozaj chceli pomáhať, za tie isté peniaze by sme zabezpečili desaťkrát viac utečencov priamo tam v najbližšej mierovej zóne. Namiesto usídľovania malej časti z nich v najdrahších štátoch Európy. Či ešte jednoduchšie, keby sme

prestali nepriamo financovať a vyzbrojovať islamský terorizmus, vojna by tam ani nezačala. No keby sme ich aj dočasne prijali do Európy pre pomoc v núdzi, z toho vôbec nijako nevyplýva, že tu majú zostať natrvalo a dostať občianstvo. Každá komunita má prirodzené právo prijať medzi seba len toho, koho chce, a nie každého, kto sa nanúti.  Naši politici nekonajú zo súcitu – sledujú iné ciele. Riešia starnúcu demografiu Európanov, získavajú lacné pracovné sily, rozširujú si ľavicovú volebnú základňu. Pre svoje chvíľkové a polovičaté ciele sú ochotní obetovať aj to, čo naši dedovia budovali po generácie.

 Západ sa pýši slobodami, ale sú falošné, pretože sú zbavené

morálky. Slobodným sa človek stáva len skrze úsilie o dobro; a

zlo je vždy otroctvom. Islamský východ obmedzuje slobody a nadraďuje im náboženskú morálku, ale falošnú  – aká neprýšti zo slobody vnútorného poznania, ale je len mechanicky nanútená zvonku a často anachronická. Našou úlohou je skĺbiť slobodu s

mravnosťou. Pridajme my mravný rozmer k našim slobodám  – a

orient pridá slobody k svojej mravnosti. Kým budeme my pestovať jeden extrém, bude stále na inom mieste sveta vznikať protiklad, s

ktorým budeme konfrontovaní. Také sú hlbšie zákonitosti dejín.

 Západná civilizácia stojí v mnohom na vyššom stupni než ostatné a kto nesúhlasí, väčšinou klame, lebo ani on sám by nechcel žiť inde ako tu. 90% tvorivých géniov dnes citovaných všade na svete sú synmi západu.1) No ani my nemáme všetko najlepšie a západ dnes opúšťa princípy, ktoré ho kedysi urobili veľkým. Islam, tak ako dnes definuje sám seba, nie je zlučiteľný so západným  poňatím

demokracie a ľudských práv. Je vlastne protiústavný. Islam totiž nie je len náboženstvo, ale aj právny systém. V islamskej civilizácii nedošlo k odluke cirkvi a štátu. Kde moslimovia získajú slovo, zavádzajú zákony, ktoré sa týkajú aj nemoslimov. Preto to nie je ich súkromná vec, ale týka sa to nás.

 No islam sa tiež vyvíja a sú v ňom výhonky reformácie. Tie podporíme najlepšie tým, že prekonáme vlastné slabosti. Dobrý západ sa musí spojiť s dobrým východom a musia prevziať  iniciatívu.  Namiesto toho sa zlo západu aj východu tajne spriahli a diktujú tempo dejín. A nevadí im, že vystupujú súčasne pod protichodnými nálepkami radikálneho islamu aj ľudských práv.    

 Nedajme sa viac mýliť nálepkami , viďme čistú morálnu esenciu vecí. Koho tu vedie aký duch? Kto tu klame, vyhýba sa dialógu a zabraňuje náprave? A kto naopak? Až si začneme ctiť pravé hodnoty, podporíme a vyzdvihneme medzi sebou osobnosti podľa charakteru a nie podľa osobných výhod. Potom nás naši politickí predstavitelia nebudú zrádzať, ako sa to deje teraz.

 Existuje zreteľná hranica medzi dobrom a zlom. Ale tá hranica nevedie presne po rozhraní medzi komunizmom a kapitalizmom, islamom a kresťanstvom, černochmi a belochmi, Semitmi a Indoeurópanmi. Hranica medzi dobrom a zlom vedie krížom cez dušu každého z nás. Nie som xenofób. Človek ušľachtilého zmýšľania je môj brat, a môže byť aj Arab, černoch alebo gej. Je v našej krajine vítaný. Ale kto plánuje žiť na úkor iných, rozvracať poriadok a mať výnimky zo spravodlivosti, nemá na ne nárok – a to ani keď je moslim, ani keď má inú farbu kože alebo iný džender! Ten nech sa vráti, odkiaľ prišiel.

 No ani biely kresťan, čo sa tu narodil nie je môj brat, ak je nízkeho zmýšľania. Aj im všetkým by som dal iba zelenú kartu ako v Spojených štátoch; nech sú rezidenti, inak so všetkými právami, okrem občianstva. Občianstvo by som nechal ako čestný pojem, len pre tých, čo majú posvätné úsilie zdokonaľovať sa a slúžiť niečomu viac, než len svojmu osobnému egoizmu. Logicky iba takí smú rozhodovať o štáte a zákonoch.

 Čestní ľudia sú menšinou, ktorá trpí tým najväčším útlakom. Len si to skúste, požadovať vo svojom okolí pravdivé a čestné jednanie! Prídete o zamestnanie, poženú vás na okraj spoločnosti, ak treba našijú vám aj falošný súdny proces alebo vás zabijú. Nikto tu nie je prenasledovaný za svoju náboženskú príslušnosť, farbu pleti alebo džender tak tvrdo, ako čestný človek! A túto kategóriu ľudskoprávni humanisti nevidia? Všetky kategórie vidia, okrem mravných.   

 Starajme sa o toto – Najvyššie – a všetky veci, nielen islamizácia, sa začnú usporiadavať samé od seba. V spravodlivej spoločnosti budeme mať čas a peniaze na naše vlastné deti a odovzdáme im  kultúru, akú sami budeme chcieť.



Námestie SNP, Bratislava, 6. Februára 2016



Poznámky:


1. Charles Murray: Human Accomplishment: The Pursuit of Excellence in the Arts and Sciences 800BC to 1500. HarperCollins, 2003. 668 s., 800BC to 1500.