Je rozhodnutie sa pre kresťanskú vieru racionálnym rozhodnutím? – Část 1.

3. Plantingova obhajoba racionálnosti kresťanskej viery

O čom vlastne hovoríme keď hovoríme o kresťanskej viere? Na základe predošlej kapitoly, je možné vydedukovať, že na jednej strane ide o systém výrokov epistemologického, metafyzického a etického charakteru a na strane druhej ide o osobný vzťah s Bohom. Filozofický slovník ponúka nasledujúce vzájomne sa dopĺňajúce významy slova viera:

„a) Viera (fiducia) je osobným vzťahom dôvery a lásky k Bohu. Tento sa podobá vzťahu dôvery a lásky k inej ľudskej bytosti.

b) Viera (fides) je kognitívny akt či stav, v ktorom osoba poznáva Boha a pravdivosť určitých propozícií, tzv. právd viery, tento stav je podobný percentuálnemu poznaniu nášho materiálneho okolia alebo poznania existencie iných bytostí.35)

Predmetom tejto práce je prevažne viera vo význame fides, hoci ju nejde úplne oddeliť od fiducia.

Ako kľúčový bod v otázke racionality prijatia kresťanskej viery sa javí to, či je možné túto vieru považovať za základné presvedčenie. Racionálnosť či iracionálnosť rozhodnutia sa pre kresťanskú vieru do veľkej miery závisí od toho, či je epistemicky oprávnené ju za takéto presvedčenie pokladať. Ide o problematiku výsostne epistemologického charakteru, ktorej sa podrobne venuje Alvin Plantinga. Táto časť si kladie za cieľ predstaviť jeho epistemologickú pozíciu, ktorá je v práci považovaná za filozofickú obhajobu kresťanských téz zmienených v predchádzajúcej kapitole.

3.1 Externalizmus verzus internalizmus

V našej práci sa pýtame na racionálnosť kresťanskej viery. Obsahy kresťanskej viery sa však vždy vzťahujú k subjektu ako k tomu, ktorý verí v pravdivosť týchto obsahov viery. Preto je racionálnosť v podstate otázkou epistemickej oprávnenosti veriť v kresťanské pravdy. Ináč povedané, na základe čoho subjekt môže oprávnene veriť v to, čo hlása Katolícka cirkev resp. kresťanská viera. Podmienkami epistemickej oprávnenosti sa zaoberajú rôzne epistemologické teórie (Rechtfertigungstheorien). Existujú dve základné skupiny teórií, ktoré sa vo svojich východiskách fundamentálne odlišujú. Prvou sú tzv. externalistické teórie epistemickej oprávnenosti (poznania):

„Externalizmus je založený na myšlienke, že dôvody, ktoré prinášajú naším presvedčeniam náležitý status zdôvodnenia, sa nachádza mimo kognitívneho aparátu subjektu. Tieto dôvody majú teda mimo – mentálnu povahu, nie sú dostupné vlastnej reflexií, naopak, vzťahujú sa na stavy vonkajšieho sveta.“36)

Externalistický prístup vyžaduje dôvody „zvonku“. Všetky apriórne ontologické argumenty či aposteriórne argumenty v prospech existencie Božej sa snažia naplniť nárok externalistického prístupu. Ak by sme teda racionálnosť kresťanstva chceli skúmať touto cestou, museli by sme zhodnotiť všetky známe námietky ateistov a agnostikov, ktoré poukazujú na to, že obsahy kresťanskej viery nie sú v súlade s vonkajšou realitu, alebo, presnejšie povedané, že na základne externých fenoménov jedinca nič neoprávňuje považovať tvrdenia kresťanskej viery za pravdivé.

Druhé teórie zdôvodnenia sú takzvane internalistické. „Teória zdôvodnenia je zvyčajne pokladaná za internalistickú, pokiaľ sú relevantné faktory zdôvodnenia pre osobu vnútorné.“37) To znamená, že „internalizmus sa spolieha len na vnútornú skúsenosť, a chápe ju za dostatočnú k tomu, aby na ňu supervenoval zdôvodňujúci faktor.38) Práve internalistický prístup k dostatočnému zdôvodneniu sa javí ako možná cesta k obhájeniu oprávnenosti viery, ktorá je proklamovaná kresťanským učením. Jeden z najznámejších kresťanských filozofov, Alvin Plantinga, sa snaží obhájiť racionálnosť kresťanstva práve obhájením fundacionalistickej pozície, ktorá spadá do internalistických teórií, ale ako uvidíme v nasledovných kapitolách, Plantinga vo svojom neskoršom diele Warranted christian belief doplní aj externalistické elementy do svojej teórie. Jeho postoje a dôvody budú predstavené v nasledujúcej kapitole.

3.2 Plantingov epistemologický fundacionalizmus

Z doteraz načrtnutého noetického pozadia kresťanskej viery možno uzavrieť, že viera (v Boha, pravdivosť Biblie) je východiskový gnozeologický bod a ďalšie, hoci aj filozofické zmýšľanie nesmie vo výsledku protirečiť týmto pravdám prijatým vierou. Otázkou je, či je takýto prístup intelektuálne poctivý, či i tieto pravdy, akési „základné presvedčenia“, nemajú byť podrobené epistemickej skúške, aby mali status oprávnenosti. Čo nás oprávňuje prijať pravdy viery za východisko ďalšieho uvažovania?

A. Plantinga prichádza v otázke gnozeologického východiska s tzv. „reformovanou epistemológiou“. Jej základom je dokázanie oprávnenosti tzv. bazálnych presvedčení. Bazálnym presvedčením sa rozumie také presvedčenie, ktoré v princípe nevyžaduje ďalšie zdôvodnenie a umožňuje napredovať v poznaní tak, že sa stáva fundamentom pre nie-bazálne presvedčenia.39) Dôsledkom takéhoto postoja je, že „sa namiesto metafyzických argumentov hľadajú epistemologické, aby náboženská skúsenosť [...] mohla byť kvalifikovaná ako spoľahlivá forma skúsenosti.“40) Klasický fundacionalisti rozlišujú základné a odvodené presvedčenia, pričom základné sú nekorigibilné, a odvodené sú deduktívnym spôsobom vyvodené zo základných.41)

Alvin Plantinga vo svojich epistemologických dielach obhajuje názor, že náboženská viera – konkrétne viera, že Boh existuje, je bazálne presvedčenie. Práve absencia zdôvodnenia bazálnych presvedčení sa stáva často terčom útokov oponentov, preto sa ďalej v práci budeme venovať i bližšej špecifikácii tohto slovného spojenia. Teraz sa však pozrime, aké epistemologické pozadie stojí za oprávnenosťou bazálnych presvedčení.

Plantingova pozícia je v podstate fundacionalistická. Existuje mnoho druhov fundacionalizmu a svoje korene má už v anglickom empirizme či karteziánskom racionalizme. Tieto historické formulácie fundacionalizmu „miešajú deskriptívne výroky o tom, ako v nás prebiehajú určité procesy vytvárania a osvojovania si presvedčení, s normatívnymi výrokmi o tom, ako sa dajú tieto presvedčenia racionálnym spôsobom skrze dobré dôvody odobriť.42)

Z hľadiska filozofie a povahy našej témy je podstatná práve tá normatívna časť. Napriek rozmanitosti poddruhov tejto epistemologickej pozície sa dajú nájsť určité spoločné črty naprieč všetkými fundacionalistickými odnožami.

„Hlavné tézy fundacionizmu sú, že (i) sa dá epistemicky oprávnené presvedčenie osoby rozdeliť do skupiny inferentných, skrze iné presvedčenia oprávnených, a do skupiny neinferentných, takzvaných fundamentálnych, bazálnych alebo bazálnych presvedčení a (ii) oprávnenosť všetkých inferentných presvedčení sa zakladá priamo alebo nepriamo na oprávnenosti bazálnych presvedčení“.43)

Čo sa týka spomínanej normatívnej časti, tak „fundacionalizmus v rámci epistemického zdôvodnenia sa bude týkať pohľadu na štruktúru vzájomných zdôvodnení. Fundacionalistická štruktúra je postavená na vzájomnom zdôvodňovaní jednotlivých presvedčení, ktoré si odovzdávajú zdôvodňovaný status.“44) Oproti internalistickým a externalistickým teóriám epistemického oprávnenia sa fundacionalizmus často označuje ako teória poznania.45)

Otázkou však zostáva, aké presvedčenia môžeme pokladať za bazálne. To je bod, na ktorom sa rozdeľujú jednotlivé fundacionalistické pozície. V podstate riešenie tejto otázky závisí od toho, čo bude uznané ako obsah takzvanej bezprostrednej skúsenosti. Táto bezprostrednosť by sa ináč dala nazvať i samozrejmosťou. O takýto fundament poznania sa snažili i velikáni novovekej filozofie a práve povaha tohto fundamentu sa stala bodom, na ktorom sa rozdelili dva hlavné prúdy novovekej epistemológie.

Descartes ako predstaviteľ racionalizmu nachádza tento fundament v „cogito ergo sum“, ku ktorému, podľa neho, nie sú potrebné žiadne zmyslové údaje, ba dokonca vo svojej metodickej skepse predpokladá, že všetko čo empiricky vníma, je klam. K neotrasiteľnému fundamentu poznania dochádza apriórnym spôsobom.46)

Naproti tomu empirická filozofická tradícia počnúc Johnom Lockom uznáva za oprávnenú za fundament poznania zmyslovú skúsenosť a Lockove jednoduché idey nadobudnuté touto bezprostrednou skúsenosťou sa stávajú elementárnymi stavebnými prvkami poznania.47)

Klasický fundacionalizmus stojí podľa Plantingu na dvoch základných tézach:

„1. Všetky racionálne názory sú buďto oprávnene bazálne názory alebo sú úplne zdôvodniteľné na základe oprávnených bazálnych názorov.

2. Oprávnené bazálne názory sú iba apriórne samozrejmé názory (ako: Časti nie sú nikdy väčšie ako celok), neskontrolovateľné názory (ako »mám bolesti«), alebo názory o evidentných zmyslových vnemoch (ako »vidím niečo červené«).“48)

Názor v súlade s týmito kritériami zastáva i W. K. Clifford, ktorého Plantinga označuje za hovorcu klasického fundacionalizmu.49) Rozdielnosť Plantingovho chápania zrejmosti ilustruje úsek z knihy Co je víra od Anthonyho Kennyho:

„Podľa Plantingu je podstata Cliffordovej pozície nasledujúca: existuje súbor tvrdení typu F, takže moja viera v Boha je racionálna iba potiaľ, pokiaľ je zrejmá s ohľadom na tvrdenie F. Pomenujme súbor názorov, ktorých sa človek drží spolu s rôznymi logickými a epistemickými vzťahmi, ktoré sú medzi nimi, noetickou štruktúrou človeka. Súbor F potom bude vytvárať základy noetickej štruktúry. Pre každú osobu S bude tvrdenie p racionálne prijateľné iba vtedy, ak bude p zrejmé s ohľadom na F. Je teda viera v Boha zrejmá s ohľadom na tvrdenie F? Nemôže byť viera v Boha, pýta sa Plantinga, sama súčasťou F a časti základov racionálnej noetickej štruktúry? Nie, hovorí klasický fundacionalista: Jediné tvrdenia, ktoré patria spoľahlivo do základov, sú tie, ktoré sú samozrejmé alebo zrejmé pre zmysly.“50)

Cliffordove chápanie bazálnych presvedčení by v otázke racionality viery viedlo k potrebe metafyzických argumentov. Plantinga však pokladá východiskové premisy klasického fundacionizmu sa chybné.

Za prvé, druhý bod klasického fundacionalizmu si sám protirečí, pretože samo toto kritérium nie je oprávnene bazálne, pretože nie je ani apriórne zjavné, ani nekorigibilné ani evidentné na základe zmyslového vnemu, a takisto sa zdá, že nie je odvoditeľné z nejakého oprávneného bazálneho presvedčenia.

Za druhé, tieto kritéria sú odtrhnuté od reality. Mnoho každodenných bazálnych presvedčení by bolo síce možné považovať za racionálne, ale nie za bazálne podľa druhého bodu klasického fundacionalizmu. Napríklad presvedčenia ako „Peter sa hnevá“, alebo „dnes ráno som o šiestej raňajkoval“, alebo „tam je strom“. Všetky tieto výroky nie sú ani apriórne zrejmé, ani nekorigibilné. Peter môže totižto hnev iba predstierať, moja spomienka môže byť mylná a tento strom môže byť iba atrapa. Čo sa týka evidentného zmyslového vnemu napríklad vnemu červenej farby Petrových líc, je táto červená ako prejav hnevu u Petra významovo bezcenná (nakoľko svoj hnev môže predstierať).51)

3.3 Náboženská viera ako základné presvedčenie

Plantinga pre podporu racionálnosti náboženskej viery ako bazálneho presvedčenia argumentuje, že existuje veľa presvedčení v bežnom živote bez možného zdôvodnenia, a predsa ich pokladáme za racionálne:

„Ak sú racionálne prijateľné nedokázateľné presvedčenia ako »existujú vedomia okrem môjho vlastného«, »materiálne predmety existujú naďalej, aj keď ich nikto nepozoruje«, alebo »Svet existuje už dlhšie ako 5 minút«, hoci argumenty za tieto tézy sú približne tak dobré, ako tie najlepšie teistické argumenty – prečo, hovorí Plantinga – by nemohol človek veriť v existenciu Boha a nesmel vnímať náboženské manifestačné presvedčenia ako bazálne?“52)

Manifestačnými presvedčeniami sa rozumie spontánne vzniknuté presvedčenie. Napríklad pri pozorovaní krásy prírody môže vzniknúť presvedčenie „Boh toto všetko stvoril“. Povahu tohto manifestačného presvedčenia Plantinga objasňuje nasledovne:

„Nejde o to, vyvodiť z veľkoleposti vrchov, krásy kvetov alebo na vrcholky stromov svietiace slnko, úplne rýchly bezchybný záver o existencií božej, ale o to, že toto presvedčenie týkajúce sa Boha, za týchto podmienok – totiž tých podmienok, ktoré spúšťajú pôsobenie sensus divinitatis – vzniká spontánne.53) V morálnej oblasti, opäť na

základe nejakej konkrétnej situácie, ktorá sa odohráva – »Boh nesúhlasí s tým, čo práve robím«.54)

Plantinga pôvod takýchto spontánnych presvedčení zakladá na postuláte transcendentnému rozmeru človeka reprezentovaného tzv. sensus divinitatis,55) ktorý bližšie rozvinul Ján Kalvín a Plantinga naňho nadväzuje. Pričom „sensus divinitatis v kalvinovskom zmysle predstavuje prirodzený vrodený zmysel pre Boha, poprípade božskosť, ktorý je pôvodcom a zdrojom náboženstiev tohto sveta.56) Častou námietkou voči Plantingovými bazálnym presvedčeniam je poukaz na ľubovôľu týchto presvedčení, a tým epistemickú nepoctivosť. Ron Kubsch píše:

„Ak platí, že viera nepotrebuje žiadne »dôvody« a je dostatočne odobrená skrze spoločensky uznanú epistemologickú prax, vzniká otázka, či sa tým dá odobriť tiež viera v nejakého Boha alebo Santa Klausa. Očividne sú potrebné nejaké kritéria, ktoré pomôžu rozlíšiť zdanlivé od pravdivého poznania. Musia byť teda splnené určité podmienky, aby sa názory dali kvalifikovať ako poznanie. 57)

Plantinga si je vedomý rozdielu medzi zdanlivým poznaním a pravdivým poznaním a zastáva názor, že jeho bazálne presvedčenia nie sú konštituované náhodne. To, že sa principiálne nepožaduje zdôvodnenie týchto presvedčení, neznamená, že sa tieto presvedčenia zakladajú na ľubovôli. J. Ernesti o význame bazálnych presvedčení v plantingovskom zmysle píše:

„[...] bazálne presvedčenia nie sú ľubovoľné alebo bezdôvodné: nastupujú iba v určitých situáciách »Ema je nahnevaná« s ohľadom na vnímanie určitej osoby, »bol som v Pise« iba na základe určitých prežitkov, predchádzajúcich udalostí, atď. Ak by to bolo ináč, poukazovalo by to na mentálne problémy.„58)

Okrem toho Plantinga upresňuje ďalšie atribúty bazálnych presvedčení:

1. nie sú neomylné a nekorigibilné – Emma v predošlom príklade mohla svoj hnev iba hrať, alebo spomienka na Pisu môže byť chybná.

2. Bazálne presvedčenia sú v našom systéme presvedčení skôr pravidlom ako výnimkou. Každodenné udalosti, ako že mačka beží po ulici, alebo že predo mnou ležia na stole kľúče, sa vyskytujú veľmi často.

3. To isté presvedčenie môže byť v závislosti od okolností raz bazálne a raz odvodené. Napríklad presvedčenie, že „auto stojí na dvore“, môže byť bazálne na základe zmyslového vnemu, alebo odvodené na základe konklúzie, že auto nie je ani v garáži, ani nikde na cestách.59)

3.4 Garantované presvedčenie

Kvôli podobným námietkam Plantinga modifikoval svoju koncepciu a zabudoval do nej silnejšie externalistické elementy. Výsledkom bola koncepcia tzv. warranted belief 60) (v ďalšom garantované presvedčenia).

Práve tento posun plantingových bazálnych presvedčení ako jednej z alternatív oprávnených epistemických presvedčení k pravdivosti rieši vo svojom diele Warranted Christian Belief.

To, že je subjekt racionálne oprávnený veriť v pravdivosť nejakého presvedčenia, ešte neznamená, že toto presvedčenie je skutočne pravdivé. Príkladom môže byť veľmi dobre zinscenovaná ilúzia, alebo i nedostupnosť určitých informácií, čo môže mať za následok v danom kontexte, že subjekt síce má oprávnené presvedčenie (berechtigte Überzeugung), ale nie odôvodnené (rechtfertigte Überzeugung). Dá sa povedať, že epistemická oprávnenosť sa vzťahuje k faktickým epistemickým možnostiam subjektu, a epistemická odôvodnenosť k faktickému stavu veci vo vzťahu o tom, ako veci sú.61)

Doteraz boli prevažne uvádzané argumenty a postrehy za oprávnenosť (Berechtigung) náboženskej viery. Faktická pravdivosť, odôvodnenosť (Rechtfertigung), teda korešpondencia medzi obsahmi viery a subjektívnym presvedčením o ich pravdivosti, predstavuje posunutie celej problematiky na inú úroveň.

„Garantované presvedčenia v zmysle plantingovej novej pozície tendenčne tiahnu k pravdivým presvedčeniam.“62) Koncepcia garantov bazálnych presvedčení jasne posúva hranicu epistemologického postoja od teórií epistemického oprávanenia (Berechtigungstheorien) k teórií poznania. Poznanie je totiž úzko previazané s pravdou, pretože „[...] nikto nemôže povedať, že vie p, ak p nie je skutočne pravdivé. Preto, keď jestvuje pochybnosť o pravdivosti p, jestvuje aj možnosť pochybnosti ohľadom poznania p.“63)

Slovo warrant 64) sa ťažko prekladá jedným slovom tak, aby bol vystihnutý celý zmysel tohto slova, ale opisom by sa dalo povedať, že je to „všeobecná kvalitatívna vlastnosť bazálnych, ale aj odvodených presvedčení. Najbližšie by sa dalo možno povedať, že garantované presvedčenia sú obhájiteľné, epistemicky bezchybné presvedčenia“.65)

O prepojenosti garanta s nejakým presvedčením sa Plantinga vyjadruje nasledovne:

„Presvedčenie je garantované vtedy a len vtedy, keď je produkované kognitívnym aparátom, ktorý funguje správne vo priaznivom epistemickom prostredí podľa schémy zamarenej na vytváranie pravdivého presvedčenia. (Toto je základná myšlienka; pričom je potrebné ju ešte upresniť...)“66)

Presvedčenie M pre osobu P garantované vtedy a len vtedy keď spĺňa nasledovné štyri podmienky:

1. Relevantné moduly poznávacieho aparátu osoby P (to sú tie moduly, ktoré sa podieľajú na vytváraní presvedčenia M) fungujú správne.

2. Poznávací proces sa odohráva vo vhodnom takom kognitívnom prostredí. To je také, pre ktoré boli kognitívne moduly osoby P určené.

3. Kognitívne moduly, ktoré riadia vytváranie presvedčenia M, sú zamerané na pravdu a

4. fungujú tak, že presvedčenia, ktoré vznikajú v zhode s týmito modulmi v tomto druhu kognitívneho prostredia, sú s vysokou pravdepodobnosťou pravdivé.

Garancia presvedčenia má graduálny charakter. Čím pevnejšie osoba P verí v presvedčenie M, tým viac je presvedčenie M pre osobu P garantované.67)

Pristúpme teraz k analýze týchto štyroch bodov a vyjasnime si niektoré pojmy. Správnosť fungovania poznávacieho aparátu spomínaná v definícii od Plantingu, ale aj v prvej z vyššie uvedených piatich podmienok, je to, čo Plantinga nazýva proper function.68) Dôraz na podmienku správneho fungovania poznávacieho aparátu za účelom možnosti označiť presvedčenie za garantované je tu preto, aby sa vylúčili také presvedčenia, ktoré vznikajú na základe dysfunkcie poznávacieho aparátu. Pod týmito dysfunkciami sa myslia rôzne poruchy vnímania, paranoje manické poruchy atd.69) Či poznávací aparát funguje správne, je zväčša možné posúdiť len zvonku. To znamená nie z pohľadu systému presvedčení, ktoré boli vytvorené za účasti narušenej vlastnej funkcie poznávacieho aparátu. Plantinga síce uznáva, že existujú i náboženské presvedčenia patologického charakteru, no nie je podľa neho legitímne, aby sa ohľadom vysvetlenia a zdôvodnenia náboženského presvedčenia primárne argumentovalo dysfunkciou poznávacieho aparátu.70)

Druhá podmienka zabezpečuje vymedzenie sa voči situáciám, keď nám ani správnosť fungovania nezabezpečí garantované presvedčenia kvôli nepriaznivému epistemickému prostrediu. Ako triviálny príklad môžeme uviesť nedostatok svetla v danom prostredí, ktorý znemožňuje ostrosť zrakového vnemu. Napríklad prostredie pod vodou bez plaveckých okuliarov.71)

Tretia podmienka vylučuje taký druh presvedčení, ktoré sú v prvom rade užitočné pre praktický život, ale pravdivosť ich faktického obsahu nie je podstatná. Tento bod zaručuje, že subjekt P vytvára presvedčenie M so zameraním sa korešpondenciu jeho presvedčenia s faktickým stavom veci. Rôzne povzbudzujúce presvedčenia či priania teda nespĺňajú túto podmienku. Štvrtá podmienka je čiastočným ústupkom voči externalistickej pozícii hlavne s ohľadom na tretiu podmienku.

Garancia presvedčenia vzhľadom na subjekt by sa dalo zhrnúť nasledovne:

„Koho poznávací aparát funguje správne a kto sa nepohybuje v nepriaznivom epistemickom prostredí, ten môže vychádzať z toho, že jeho presvedčenia – a síce aj tie bazálne! – sú garantované, a to predovšetkým tie presvedčenia, ktoré sú najviac naporúdzi.“72)

Je potrebné dodať, že garantované presvedčenia nie sú, takisto ako základné presvedčenia, imúnne voči akýmkoľvek protiargumentom (defeaters).73) Plantinga uznáva korigibilnosť garantovaných ako aj bazálnych presvedčení. Korigibilnosť bazálnych presvedčení uvádza na viacerých príkladoch, no pre ich obsiahlosť vyberieme len jeden z nich:

„Na lúke mimo ulice zazriem niečo, čo vyzerá ako ovca, a potom si vytvorím bazálnym spôsobom presvedčenie, že sa tam zdržuje ovca. Naraz mi vlastník tejto lúky hovorí, že tam nie sú žiadne ovce; avšak tu v okolí je nejaký pes, ktorý z tejto vzdialenosti vyzerá rovnako ako ovca. Potom už nebudem veriť, že som videl ovcu, hoci som sprvu toto presvedčenie v bazálnom zmysle akceptoval.“74)

V súvislosti s vierou v Boha ako bazálnym presvedčením a jeho korigibilitou Plantinga píše: „Pokiaľ je pravdivý fakt, že viera v Boha je primerane bazálna, vôbec nič neimplikuje, že by bola imúnna voči argumentom, námietkam alebo nedostatkom.“75)

Tento príklad však platí pre korigibilitu bazálnych presvedčení, ale jeho platnosť voči garantovaným presvedčeniam je sproblematizovaná, lebo presvedčenie, že na lúke je ovca síce bolo vytvorené bazálnym spôsobom, ale nie v súlade druhej podmienky garantovaného presvedčenia. Prílišná vzdialenosť totiž znemožňovala jasné rozpoznanie objektu, a preto by sme toto epistemické prostredie mohli považovať za nevhodné pre tvorbu garantovaného presvedčenia.

Korigibilnosť garantovaných presvedčení je možná napríklad v súvislosti so zinscenovaným, veľmi dôveryhodne vyzerajúcim podvodom. Príklad môže byť už spomínaný hnev Petra, ktorý ho však len hrá, no my si na základe dostupných informácií oprávnene vytvoríme bazálne presvedčenie, ktoré je garantované.

Ak by sme v príklade s ovcou pozmenili podmienky tak, že by bolo odstránené nevhodné epistemické prostredie – napríklad tak, že by si subjekt zobral na pozorovanie ďalekohľad a niekto by na lúku podstrčil robotickú ovcu, z vonkajšieho pohľadu na nerozoznanie od skutočnej, tak by ku korekcii tohto garantovaného základného presvedčenia mohlo dôjsť na základe neskoršieho rozhovoru s vlastníkom lúky, na ktorej bol robot umiestený, v ktorom by mu spomenul jeho záľubu nachytať ľudí na tom, ako si mýlia skutočnú ovcu s robotickou.

3.4.1 Kresťanská viera ako garantované presvedčenie

Kritici náboženstva by v plantingovom modeli epistemicky správnych garantovaných presvedčení poukazovali práve na nesprávnu funkciu poznávacieho aparátu a jej následkov vyúsťujúcich v mylných presvedčeniach. Plantinga reaguje na Freudovu kritiku nepravdivosti náboženstva založenú na prianí, aby boli obsahy náboženskej viery pravdivé za účelom životnej útechy, ako i na Marxove námietky chybnej kognitívnej funkcie, ktoré vedú k falošnému presvedčeniu o pravdivosti obsahov náboženského presvedčenia.76)

Plantinga prípadnú garanciu kresťanskej viery rieši v dvoch rovinách. V prvej rieši, či môže byť presvedčenie, že Boh existuje, garantované. V druhej, či konkrétne kresťanská viera – špecifické presvedčenia v pravdivosť obsahov kresťanskej vierouky, môže byť garantovaná.

3.4.2 Akvinského/Kalvínov model

Plantinga zastáva názor, že viera v existenciu Boha môže byť garantovaná. Navrhuje takzvaný Akvinského/Kalvinov model (skrátene A/C model), ktorý nadväzuje ich na antropologický model človeka, hlavne v súvislosti s poznávacím aparátom človeka. To, čo Kalvín nazýva sensus divinitatis, je prítomné v trochu inej podobe i v Akvinského chápaní ľudského poznávacieho aparátu. Tomáš Akvinský túto vlohu popisuje takto: „Z našej prirodzenosti je v nás vedomosť o božej prítomnosti, nakoľko môže byť človek svätý len v Bohu.“77) Hoci už bol v texte naznačený význam kalvinovského sensus divinitatis, uvedieme si jeho chápanie i samotným Plantingom: „Sensus divinitatis je dispozícia, resp. množina dispozícií, ktoré za rôznych okolnosti a v reakcií na rôzne podmienky alebo podnety aktivujú tento boží zmysel78) a tvoria teistické presvedčenia.“79)

Plantinga rozširuje poznávací aparát človeka o sensus divinitatis a robí to s vedomím, že ide o teologickú premisu. Nejde však o ľubovoľné integrovanie. Argumentom za oprávnenosť takého kroku je, že ak Boh existuje, (čo zatiaľ nevieme), tak nie je nelegitímne si myslieť, že náš poznávací aparát je vybavený niečím (sensus divinitatis), čo ho umožňuje spoznať a následne nadviazať vzťah.

V rámci prvej podmienky garantovaného presvedčenia je uvedené správne fungovanie poznávacieho aparátu, do ktorého v A/C modeli patrí aj sensus divinitatis ako jeden z modulov poznávacieho aparátu. Znamená to, že „keď funguje a v určitých situáciách vytvára náboženské presvedčenia, potom náš poznávací aparát funguje správne.“80)

Náboženské základné presvedčenia teda spĺňajú všetky vyššie uvedené podmienky. Sú výsledkom správneho fungovania poznávacieho aparátu (1), existujú také životné situácie, ktoré vytvárajú vhodné kognitívne prostredie pre tvorbu takýchto presvedčení (2). Náboženské presvedčenia sú vždy zamerané na pravdu (3) a čo sa týka spoľahlivosti sensus divinitatis, nie je na tom o nič horšie, ako iné poznávacie schopnosti. To znamená, že tieto náboženské presvedčenia sú v súlade so správnou funkciou kognitívnych modulov, medzi ktoré, v A/C modeli, patrí aj sensus divinitatis (4).81)

3.4.3 Rozšírený Akvinského/Kalvinov model

Viera v Boha nie je vlastná len kresťanskému náboženstvu. Všetky veľké náboženstvá, okrem budhizmu, ju zdieľajú. Ak má byť obhájená racionálnosť špecificky kresťanskej viery, čo znamená epistemicky odobriť i také obsahy viery ako: Ježiš vstal z mŕtvych; Ježiš je spasiteľ; Boh je trojjediný, tak si s klasickým A/C modelom nevystačíme. Od presvedčenia o existencií Boha k presvedčeniu o existencii kresťanského Boha je potrebné vylúčiť iné koncepcie. Ak by sa totiž uznali všetky koncepcie Boha všetkých náboženstiev, dochádzalo by k protirečeniam. Napríklad moslim, ktorý je síce na základe základného A/C modelu epistemicky oprávnený veriť v Boha, sa v jeho konkrétnom chápaní nebude zhodovať v dôležitých bodoch s kresťanom, ktorý je rovnako epistemicky oprávnený veriť v Boha. Okrem iného, obsahom moslimskej viery je, že Ježiš bol prorok, a nie Boh. Kresťania považujú Ježiša za pravého človeka a pravého Boha. Existuje mnoho ďalších, navzájom rozporných tvrdení medzi jednotlivými náboženstvami, ale to už je predmetom riešenia otázky plurality náboženstiev a ich nároku na pravdivosť.

Ďalším obmedzením klasického A/C modelu je porušenie správneho fungovania u sensu divinitatis. Toto porušenie je spôsobené dedičným hriechom, ako je to spomenuté v Biblií.

Plantinga navrhuje rozšírený A/C model, ktorý epistemicky odobruje špecificky kresťanskú formu teizmu, a to nie len pokiaľ ide o presvedčenie o existencií Boha, ale v jej celostnosti, s jej konkrétnymi obsahmi. Rozšírený model spočíva v pôsobení Ducha Svätého, ktorý navracia správne fungovanie sensu divinitatis a v charakteristických situáciách (osobná modlitba, bohoslužba) zabezpečuje súhlas so špecifickými kresťanskými pravdami ako trojjedinosť Boha, Ježiš ako Syn Boží atď.82)

3.4.4 Pravdivosť Akvinského/Kalvínových modelov

Dá sa však za správnosť týchto modelov argumentovať výhradne epistemologicky? Plantinga sa nazdáva, že nie, pretože odpoveď na otázky de jure závisia od stavu de facto. Stav de facto je ontologického charakteru. V otázke faktickej pravdivosti teizmu „nejde iba o epistemologickú ale o ontologickú alebo teologickú dišputáciu.83)

V predošlom texte sme ukázali, že je možné nadobudnúť garantované presvedčenie, hoci sa fakticky mýlime. To je okrem iného i oprávnený dôvod ich korigibility. Tak to však nefunguje pri špecificky kresťanských garantovaných presvedčeniach. Lebo ak Boh neexistuje, tak sa sensus divinitatis v našom poznávacom aparáte nevyskytuje. Preto ak Boh existuje, tak kresťanské základné presvedčenie je s vysokou pravdepodobnosťou garantované, ak je teizmus nepravdivý, tak s vysokou pravdepodobnosťou garantované nie je.

Ak je teda pravdivosť teizmu závislá od ontologických alebo teologických dišputácí, prečo sa nepresunie diskusia rovno do roviny prirodzenej teológie, aby sa definitívne rozriešila otázka garancie kresťanskej viery? Plantinga je v tomto smere skeptický. Podľa neho existujú len poukazy, no nie dôkazy božej existencie. Na ontologickej úrovni sa teda táto otázka nedá rozriešiť. To je jeden z dôvodov, prečo nie je pre veriaceho nutné, aby sa musel zaoberať metafyzickými argumentmi v prospech alebo proti existencií Boha.84)

Okrem toho Plantinga prevádza ťarchu dokazovania za prípadnú racionálnosť či iracionálnosť kresťanskej viery na jej kritikov. Pretože, ako sme uviedli, stav de facto nie je možné rozriešiť výlučné na epistemologickej rovine. Takže výroky kritikov ako: Možno je kresťanstvo nepravdivé, kto to môže vylúčiť? sú vopred vylúčené plantingovou tézou, že ak je kresťanstvo pravdivé, tak je i garantované, pretože „epistemická pravdepodobnosť, že teizmus, za predpokladu jeho pravdivosti, je garantovaný, je veľmi vysoká.“ 85)A keďže kresťanské učenie obsahuje aj výroky o pôvode náboženských presvedčení, musel by kritik kresťanskej viery dokázať, že všetky tieto výroky sú nepravdivé, čo je veľmi ťažká úloha.86)

3.5 Zhrnutie Plantingovej pozície:

Zdá sa, že Plantinga obhajuje presne tie tézy KKC ako i postoj Josepha Ratzingera o vzťahu rozumu a viery, či jej prípadnej pravdivosti na filozofickej báze tak, aby boli odolné voči námietkam rýdzo filozofickej povahy. V druhej kapitole bolo na základe článkov KKC zjavné, že obsahy viery tvoria fundament poznania, a následná racionálna reflexia jej nemôže principiálne protirečiť. Rovnaké dôsledky vyvoláva i uznanie kresťanskej viery ako bazálnej v Plantingovskom zmysle. Oponentov by pri čítaní KKC mohla napadnúť námietka, či takéto uprednostnenie viery nie je neopodstatnené. Plantinga však v stati o charakteristikách bazálnych argumentuje v prospech ich epistemickej oprávnenosti. Veľmi podobný postoj zastáva Plantinga aj v otázke relevantnosti externalistických argumentov metafyzickej povahy voči racionálnosti prijatia kresťanskej viery. Skúmanie ontologických argumentov nie je ani podľa Plantingu, ani podľa KKC nutnou podmienkou pre uznanie racionálnosti prijatia kresťanskej viery.87)

Plantingove chápanie sa s Ratzingerovým zhoduje najmä pokiaľ ide o chápanie viery v jej sociálnom rozmere. To, čo Ratzinger chápe pod experimentom viery, Plantinga vyjadruje v rozšírenom A/C modeli. Ratzingerova výzva odhodlať sa začať praktikovať kresťanskú vieru ako keby bola pravdivá by sa dala chápať ako vstup do epistemicky vhodného prostredia, ktoré môže spôsobiť aktiváciu sensus divinitatis, na základe ktorého sa vytvorí v človeku kresťanské presvedčenie.

POZNÁMKY:

35. BORCHERT, Donald M. (ed.): Encyclopedia of Philosophy, 2nd edition, Thomson Gale, 2006, s. 529.

36. KRONICH, Ondřej: Analýza znalosti s důrazem na koncepci reliabilismu. Masarykova univerzita, 2011, s. 13.

37. Eine Theorie der Rechtfertigung gilt gemeinhin als internalistisch, sofern die rechtfertigungsrelevanten

Faktoren einer Person intern sind. In: GRAJNER, Martin — MELCHIOR, Guido: Handbuch Erkenntnistheorie. Stuttgard: J.B. Metzler Verlag, 2019, s. 206.

38. KRONICH O.: Analýza znalosti s důrazem na koncepci reliabilismu. s. 56.

39. Porov. PLANTINGA, Alvin: Waranted Christian Belief. New York: Oxford University Press, 2000, s. 94

40. Statt metaphysischen Argumenten für Gottes Existenz wird hier nach erkenntnistheoretischen Argumenten gesucht, dass die religiöse Erfahrung [...]eine verlässliche Erfahrungsform sein könne. ― In: LÖFFLER, Winfried: Eine Philosphie der Beweislastumkehr: Alvin Plantingas „Reformierte Erkennstnistheorie―. In: Brixner Theologisches Jahrbuch (Bd.7). Innsbruck: Brixen, 2017, s. 140.

41. Porov. BĚLOHRAD, Radim: Ateismus, teismus a justifikace privátni evidence. In: Profil, internetový časopis Katedry filozofie Masarykovy univerzity, 2008, č..1, http://profil.muni.cz/01_2008/belohrad_a_teismus.html (3. 8. 2011). s.2.

42. „mischen deskriptive Aussagen darüber, wie bestimmte Prozesse von Überzeugungsbildung und -erhaltung

angeblich faktisch in uns ablaufen, mit normativen Aussagen darüber, wie Überzeugungen gerechtfertigterweise – zu Recht, mit guten Gründen, rationalerweise – gebildet und aufrechterhalten werden.― In: GRAJNER, M. — MELCHIOR, G.: Handbuch Erkenntnistheorie, s. 246.

43.„Die Kernthesen des Fundamentalismus lauten, dass (i) sich die epistemisch gerechtfertigten Überzeugungen einer Person in eine Gruppe inferentieller, durch andere Überzeugungen gerechtfertigte, und eine Gruppe nicht-inferentieller, sogenannter ›fundamentaler‹, ›basaler‹ oder ›Basisüberzeugungen‹ aufteilen lassen und (ii) alle gerechtfertigten inferentiellen Überzeugungen in ihrer Rechtfertigung direkt oder indirekt auf gerechtfertigten Basisüberzeugungen beruhen.― In: GRAJNER, M. — MELCHIOR, G.: Handbuch Erkenntnistheorie, s. 246.

44. KRONICH O.: Analýza znalosti s důrazem na koncepci reliabilismu. s. 13.

45. Porov. GRAJNER, M. – MELCHIOR, G.: Handbuch Erkenntnistheorie, s. 247.

46. Porov. KARABA, Miroslav: Dejiny novovekej filozofie I: Novoveká prírodná filozofia a racionalizmus. Bratislava: Dobrá kniha, 2013, s. 44-47.

47. Porov. KARABA, Miroslav: Dejiny novovekej filozofie II: Empirizmus a osvietenská filozofia. Bratislava: Dobrá kniha, 2013 s. 10-11.

48. „1. Alle rationalen Meinungen sind entweder berechtigt basale Meinungen oder vollständig aus berechtigt basalen Meinungen begründbar. 2, Berechtigt basale Meinungen sind nur logisch-begrifflich selbstverständliche Meinungen (wie: »Teile sind nie größer als das Ganze«), unkorrigierbare Meinungen (wie »ich habe Schmerzen«) oder Meinungen über evidente Sinneswahrnehmungen (wie »ich sehe etwas Rotes«).“In: LÖFFLER, W.: Eine Philosphie der Beweislastumkehr: Alvin Plantingas „Reformierte Erkennstnistheorie“, s. 146.

49. Porov. KENNY, Anthony: Co je víra. Praha: Fokus, 1995, s.16.

50. KENNY, A.: Co je víra, s. 17.

51. Porov. LÖFFLER, W.: Eine Philosphie der Beweislastumkehr: Alvin Plantingas „Reformierte Erkennstnistheorie“, s. 174.

52. „Wenn unbeweisbare Meinungen wie „es gibt Bewusstseine außer meinem eigenen“, »materielle Gegenstände existieren weiter, wenn niemand sie beobachtet« oder »die Welt existiert schon länger als 5 Minuten« rational vertretbar sind, aber allfällige Argumente für sie nur ungefähr so gut wie das beste theistische Argument wären – warum, so Plantinga, sollte jemand dann nicht auch an Gottes Existenz glauben und die religiösen Manifestationsmeinungen als basal betrachten dürfen?“In: LÖFFLER, W.: Eine Philosphie der Beweislastumkehr : Alvin Plantingas „Reformierte Erkennstnistheorie“, s. 146.

53. Es geht nicht darum, aus der Großartigkeit der Berge, der Schönheit der Blume oder der auf die Baumwipfel scheinenden Sonne einen flotten und nicht ganz einwandfreien Schluss auf die Existenz Gottes zu ziehen. Vielmehr ist es so, dass eine Gott betreffende Überzeugung unter diesen Umständen – nämlich den

Umständen, die das Wirken des sensus divinitatis auslösen – spontan entsteht. In: PLANTINGA, Alvin: Gewährleisteter christlicher Glaube. Berlin: CPI books, 2015, s. 203.

54. Porov. LÖFFLER, W.: Eine Philosphie der Beweislastumkehr: Alvin Plantingas „Reformierte Erkennstnistheorie―, s. 144.

55. Porov. CALVIN, Johannes: Unterricht in der christlichen Religion. Berlín: Verlag der Buchhandlung des Erziehungsvereins, 1955, s. 198.

56. „sensus divinitatis im Sinne Calvins, also einen natürlichen, angeborenen Sinn für Gott bzw. Göttlichkeit, der den Ursprung und die Quelle der Religionen dieser Welt darstellt. ― In: PLANTINGA, A.: Gewährleisteter christlicher Glaube, s. 173.

57. „Wenn es stimmt, dass der Glaube keine »Gründe« braucht und durch eine gemeinschaftlich einsichtige Erkenntnispraxis ausreichend gerechtfertigt ist, stellt sich die Frage, ob sich damit nicht auch der Glaube an irgendeinen Gott oder an den Weihnachtsmann rechtfertigen ließe. Offensichtlich bedarf es irgendwelcher Kriterien, die dabei helfen, scheinbares von wahrhaftigem Wissen zu unterscheiden. Bestimmte Bedingungen müssen also erfüllt sein, um Meinungen als Wissen zu qualifizieren. ― In: KUBSCH, Ron: Is der Glaube an Gott basal: Alvin Plantingas Kritik am klassischen Fundationalismus. In: https://theoblog.de/ist-der-glaube-an-gott-basal/8599/, s. 8.

58. „[...] basale Meinungen nicht etwa beliebig oder grundlos: Sie treten nur in bestimmten Situationen auf, »Emma ist wütend« etwa angesichts der Wahrnehmung einer bestimmten Person, »ich war in Pisa« nur nach ganz bestimmten Erlebnis-Vorgeschichten etc. Wäre es anders, deutete dies auf mentale Probleme hin.“ In: LÖFFLER, W.: Eine Philosphie der Beweislastumkehr: Alvin Plantingas „Reformierte Erkennstnistheorie“, s.145

59. Porov. LÖFFLER, W.: Eine Philosphie der Beweislastumkehr: Alvin Plantingas „Reformierte Erkennstnistheorie“, s. 145.

60. Anglický výraz warranted belief je ďalej v texte nahradený slovenským výrazom „garantované presvedčenie“

61. Porov. GRAJNER, M. — MELCHIOR, G.: Handbuch Erkenntnistheorie, s. 198-199.

62. „Warranted beliefs im Sinne von Plantingas neuer Position[...] sollen dagegen tendenziell auch wahre Meinungen sein.“ In: LÖFFLER, W.: Eine Philosphie der Beweislastumkehr: Alvin Plantingas „Reformierte Erkennstnistheorie“, s. 148.

63. SIROVIČ, František: Ľudské poznanie: Základné filozofické problémy, s. 20.

64. Anglický výraz warrant bude ďalej v texte nahradený slovenským výrazom „garant“.

65. Allgemeine Güteeigenschaft für basale ebenso wie für abgeleitete Meinungen. Am ehesten könnte man vielleicht sagen, warranted beliefs seien vertretbare, epistemisch untadelige Meinungen.“ In: LÖFFLER, W.: Eine Philosphie der Beweislastumkehr: Alvin Plantingas „Reformierte Erkennstnistheorie“, s. 148.

66. „A belief has warrant if and only if it is produced by cognitive faculties functioning properly in a congenial epistemic environment according to a design plan successfully aimed at the production of true belief. (This is the basic idea; there is a good bit of fine-tuning required...)“ In: PLANTINGA, Alvin: Waranted Christian Belief. s. 498.

67. Porov. RUNGGALDIER, Edmund – SCHICK, Benedikt: Letzbegründungen und Gott. Göttingen: Hubert & Co., 2011, s. 75.

68. Anglický výraz proper function je ďalej v texte nahradený slovenský výrazom „správne fungovanie“.

69. Porov. PLANTINGA, A.: Gewährleisteter christlicher Glaube, s. 130.

70. Porov. LÖFFLER, W.: Eine Philosphie der Beweislastumkehr: Alvin Plantingas „Reformierte Erkennstnistheorie“, s. 148-149.

71. Porov. RUNGGALDIER, Edmund – SCHICK, Benedikt: Letzbegründungen und Gott, s. 76.

72. „Wessen Erkenntnisereinrichtungen ordentlich funktionieren und we sich nicht auf das Glatteis unpassender Erkenntnisumgebungen begibt, der kann davon ausgehen, dass seine Meinungen – und zwar auch die basalen! – warrant haben, und zwar besonders jene Meinungen, die sich stark nahelegen.“ In: RUNGGALDIER, Edmund – SCHICK, Benedikt: Letzbegründungen und Gott, s. 76.

73. Doslovný preklad defeaters sú premožitelia. Myslia sa tým argumenty ktoré by mohli „premôcť – v zmysle korigovať presvedčenie.

74. „Auf der Wiese jenseits der Straße erblicke ich etwas, was wie ein Schaf aussieht, und nun bilde ich mir in basaler Weise die Überzeugung, dass sich dort ein Schaf aufhält. Nun erzählt mir der Besitzer der Wiese, dass es dort keine Schafe gibt; allerdings gebe es hier in der Gegend einen Hund, der aus dieser Entfernung

genauso wie ein Schaf aussieht. Dann werde ich kein Schaf mehr zu sehen glauben, obwohl ich diese Überzeugung zunächst in basaler Weise akzeptiert hatte.“ In: PLANTINGA, A.: Gewährleisteter christlicher Glaube, s. 406.

75. „The fact, if it is a fact, that belief in God is properly basic doesn't for a moment imply that it is immune to argument, objection, or defeat. „In: PLANTINGA, A.: Waranted Christian Belief, s. 345.

76. Porov. PLANTINGA, A.: Gewährleisteter christlicher Glaube, s. 160-165.

77. Von Natur eingepflanzt ist uns die Erkenntnis vom Dasein Gottes, insofern der Mensch nur in Gott selig werden kann. In: AKVINSKY, T.: Summa Theologiae I, q. 2, a. 1, ad 1.

78. Anglicky sense of divinity

79. „The sensus divinitatis is a disposition or set of dispositions to form theistic beliefs in various circumstances, in response to the sorts of conditions or stimuli that trigger the working of this sense of divinity.“ In: PLANTINGA, A.: Waranted Christian Belief, s. 173.

80. „Wenn er funktioniert und in gewissen Situationen religiöse Meinungen erzeugt, dann arbeitet unser Erkenntnisapparat folglich bauplangemäß.“ In: LÖFFLER, W.: Eine Philosphie der Beweislastumkehr: Alvin Plantingas „Reformierte Erkennstnistheorie“, s. 149.

81. Porov. RUNGGALDIER, Edmund – SCHICK, Benedikt: Letzbegründungen und Gott, s. 77.

82. Porov LÖFFLER, W.: Eine Philosphie der Beweislastumkehr: Alvin Plantingas „Reformierte Erkennstnistheorie“, s. 149.

83. „es nicht bloß um einen erkenntnistheoretischen, sondern um einen ontologischen oder theologischen Disput“. In: PLANTINGA, A.: Waranted Christian Belief, s. 221.

84. Porov. SPIŠIAKOVA, Mária: Sú spontánne teistické presvedčenia epistemicky oprávnené? In: Studia

Aloisiana, 2, 2011, s. 25.

85. „Die epistemische Wahrscheinlichkeit dafür, dass der Theismus unter Voraussetzung seiner Wahrheit auch Gewähr hat, ist sehr hoch.“ In: PLANTINGA, A.: Gewährleisteter christlicher Glaube, s. 221

86. Porov. LÖFFLER, W.: Eine Philosphie der Beweislastumkehr: Alvin Plantingas „Reformierte Erkennstnistheorie“, s. 150.

87. Porov. SPIŠIAKOVA, M.: Sú spontánne teistické presvedčenia epistemicky oprávnené? s. 33.